SALÓNIK

Príbehy tisíc a jednorazovej vidličky

Advertisements

Robert Paršo, výstava a site specific prechádzka

piatok 23. september 15.30 zraz v hlavnej hale

zoznámime sa so staničným prostredím prostredníctvom projektu grafického dizajnéra Roberta Parša. Tak ako sa cestovateľ vracia na svoje obľúbené miesta, Paršo sa vracia k svojej téme. Snaží sa vkladať motív predmetu jednorazovej spotreby do tisícich kontextov. Ekológia a post-ekológia, hacking každodennosti, vizuálny smog, pominuteľnosť a jedinečnosť, hranice medzi umením readymade-ov a “normálnym bordelom”, to sú všetko témy, ktoré nás na stanici zaujímajú. Tiež nevieme s istotou na prvý pohľad dešifrovať, či si z nás autor robí srandu, alebo to myslí vážne. Či je to čistá obsesia, alebo naopak legitímna a premyslená odnož umenia. Podobné je to aj pri pohľade na vizuálnu komunikáciu Hlavnej stanice: nespočetné množstvo prekrikujúcich sa odkazov a vizuálnych posolstiev. Vizuálna komunikácia stanice je charakteristická pohybom, dynamikou, heterogénnosťou, prechodnosťou.

Robert Paršo prišiel k svojmu záujmu o plastové vidličky pri zamýšľaní sa nad každodenným používaním jednorazových predmetov, ich možnej recyklácii a efektivite. Pri opakovanej návšteve stravovacej prevádzky s plastovými vidličkami si jednu začal odkladať a následne dokumentovať jej “príbeh”.  Venuje sa tomu už vyše roka.

Vidlička tentokrát “pocestuje” Hlavnou stanicou. Sme schopní venovať sa do hĺbky jednej téme? Vracať sa tisíckrát na jedno miesto a vždy sa nechať nanovo fascinovať? Upratať niečo v stálom pohybe a chode? Toto podujatie nebude klasicky “upratané” do formálnych štruktúr. Nepôjde o vernisáž výstavy vizuálneho umenia na akú sme zvyknutí v galérii, dokonca ani v Salóniku. Príbehy tisíc a jednorazovej vidličky si kladú za cieľ priniesť umelecký hacking každodennosti a inšpirácie pri vnímaní prostredia tam, kde by umenie “po správnosti” nemalo čo hľadať. Ponecháme tiež priestor návštevníkom do týchto príbehov vstupovať. Možno si po minuloročnom Fongopolise Joanny Kożuch zahráme aj novú mestskú hru.

Navštívime kultové eskalátory, nástupište 6, kaviareň “Ícéčko”, fotoautomat, a uvidíme, čo ešte. Stanica dokáže svojimi príbehmi prekvapiť, stačí sa zastaviť a načúvať. Pristúpili? Aký je váš vzťah k Hlavnej stanici? Robert Paršo v jej okolí vyrastal. Akcia je súčasťou susedského podujatia Nomadic Arts Festival, ktoré sa deje v štvrti pod stanicou v čase od 23.-25. septembra.

Robert Stupid Paršo

Robert Paršo sa narodil v Bratislave, keď vymizli všetci dobrí hudobníci a Rusi nás prišli zachrániť pred slobodou. Štúdium na strednej škole v Trnave prebiehalo celkom hladko, čo mu poskytovalo dostatok času na snívanie o kariére automobilového návrhára. Bol natoľko trúfalý, že začal študovať na Vysokom učení v Brne. Vďaka bohu a Zamatovej revolúcii, ktoré prerušili jeho štúdium, dnes môžeme riadiť bezpečné autá.
V takzvaných “nových časoch” začal cestovať, maľovať a piť viac, než je bežné. Zameral sa na úžitkové umenie a grafický dizajn a dokonca spravil talentovky a začal študovať na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Počas štúdia začal pracovať v grafickom štúdiu SEPTEMBER a založil si vlastnú značku STUPIDesign.

Výsledná inštalácia reagovala na množstvo vizuálneho smogu tak, že testovala vnímanie užívateľov stanice a skúšala, či si všimnú ďalších 300 fotografií vytlačených na niekoľkých metroch pásov farebnej samolepiacej fólie. Výstava ponúkla okoloidúcemu na rozptýlenie možnosť stretnúť (takmer) tisíc a jednorazových vtipných, poetických, aktivistických či dokumentačných každodenných príbehov zachytených mobilom.

That’s all forks!

Všetky fotky nájdete TU

Video kolekcia TU

Advertisements

Advertisements